...

...Jedno more..jedno mesto..jeden svet a jedno miesto...
" Skús sa nadýchnuť!"...nejde to, že?..
... v tom tmavom tichu ... chlade...niekde úplne na dne...
....spoznala samú seba...
Zo dna sa dvíha ťažko keď nevládzeš vstávať... no po všetkom čo stalo sa, už zabudla že mohla začať plávať...tak ďaleko ako len ona sama chcela...a nevidieť a nepočuť ...
"Skús niečo cítiť!"...bojíš sa, že ?
...a všetky črepy zrazu zaryli sa hlbšie...tie pomyselné ...tie neviditeľné..
...už nevedela plakať...
"Skús otvoriť oči!...bolí to ,že áno??
.."Nie nebolí.." kričala...."Nebolí...rozumieš?!.."
..a začala sa smiať...
...niekde na dne v hĺbke mora, ktorú takto z hlavy iba ťažko určiť..
Plávala raz malá morská víla...a prúdy silné ju bez čakania unášali niekam preč...
A každý náraz o podmorské skaly , a každý dotyk, zanechal v jej duši stopy ..
Ako škrupina chráni mláďa pred hrozbou okolia ..ju chránilo more...no asi nie dobre..a pohladila rany na svojom chvoste...
Možno by stačilo opustiť bublinu..no vzdáš sa svojho sveta?...
"Prečo by som to robila?..Lebo sa neviem nadýchnuť..necítim..nevidím?"
...vtedy sa pred jej tvárou zjavila hladina...a obzor ktorý zbadala nemal ani koniec ani kraj..
.. a Malá morská panna sa nadýchla..pocítila...uvidela..
....Pochopila....


koniec záznamu.